V mojej bývalej práci som s takýmito neprispôsobivými ľuďmi prichádzal do styku takmer každý pracovný deň. Nebolo to až také hrozné, nakoľko na rozdiel od obyvateľov Malaciek a iných s podobným problémom som sa mohol vrátiť domov, kde ma nič obdobné nečakalo. Začiatok mojich skúseností v tejto oblasti je takmer pred dvadsiatimi rokmi. V tej dobe tiež boli takýto problémový ľudia, ale pomer beztrestnosti ich konania a možnosti ich potrestania bol približne vyrovnaný. Polícia mala v tejto oblasti pomerne viac možností, ktoré boli postupom času snaživými politikmi nazvanými diskrimináciou. Ako postupovali roky tak začali chodiť čoraz častejšie kontroly rôznych poslancov a aktivistov z celého sveta, ktorý sa pohoršovali ako títo ľudia žijú, ako sa s nimi jedná a podobne. Ako sa míňal čas sám som videl ich stúpajúce sebavedomie a narastajúcu drzosť. Prečo aj nie keď za nimi stála početná stále rastúca skupina politikov ktorý potrebovali aj ich hlasy, rôzny aktivisti zviditeľňovali svoje mená prezentáciou hrozných príbehov. Pre ilustráciu jednoduchý príklad na ktorý si spomenie množstvo ľudí je upratovanie pána Čarnogurského na sídlisku Luník 9. Aký je výsledok? Problém v dnešnej dobe nevie vyriešiť polícia, poslanci ani minister vnútra. Prečo to tak je ? Polícia sa v tejto oblasti stala bezzubá a apatická.
Pre ľahšie pochopenie uvádzam dva príklady :
Ak obyčajný človek napríklad ukradne kukuricu z poľa ( čo sa samozrejme nemá ), je prípad jasný. Bol chytený, usvedčený a odsúdený. Obyčajný človek je ticho, lebo je zahanbený a taktiež sa o jeho prípad nikto nezaujíma.
Druhý prípad má podobný scenár, len hlavná postava je človek podobný problémovému obyvateľovi z Malaciek. Začneme tým, že bol prichytený pri rovnakej krádeži. Čo nasleduje ? Je agresívny nadáva policajtom a tak nazvime to podľa zákona sú voči nemu požité donucovacie prostriedky a v putách je predvedený na policajné oddelenie. Akoby zázrakom ešte pred jeho príchodom na policajné oddelenie sa pred budovou zhromažďuje početný a hlavne hlučný dav jeho spolubojovníkov a samozrejme aj novinárov. Vystupuje z policajného auta a začína revať z celého hrdla ako hrozne boli zbitý a určite za chvíľu umrie. Po prepustení je s nim spravených množstvo rozhovorov, jeho srdcervúci príbeh obletí celý svet a je vysielaný aj do vesmíru. Samozrejme sa ho ujíma nejaký občiansky aktivista ktorý mu zabezpečí bezplatne obhajcu. Ihneď za neho píše sťažnosť na konanie policajtov. Priletí snáď aj nejaký politik. Je tu čas súdu, ktorý je sledovaný všetkými domácimi a svetovými médiami. Tam sa zistí, že problémový obyvateľ nie je problémový, lebo ako preukázal jeho obhajca od občianskeho aktivistu, on len stál pri natrhanej kukurici a strážil ju až do príchodu polície, ktorá ho za jeho záslužné konanie bezdôvodne napadla. Rozsudok znie samozrejme nevinný a v plnom rozsahu oslobodený. Fotografia šťastnej tváre v spoločnosti nejakého politika a samozrejme nášho občianskeho aktivistu obletí celý svet. Aké je pokračovanie? Náš problémovo bezproblémový obyvateľ sa nasťahuje do rodinného domu na jednej ulici spolu so štyridsiatimi jemu podobnými osobami.
Na záver len jediné takýto ľudia sa nenarodili, ale boli vytvorený politikmi, aktivistami obhajcami a médiami. Tento článok je len predslov konkrétnych skutočných príbehov a udalostí podobajúcich sa hore uvedeným fiktívnym prípadom, ktoré by som chcel opísať nabudúce.